Získavanie vtákov do chovu


Nákup nových jedincov je hlavným krokom pre úspech. Získať vtáky do chovu možno niekoľkými spôsobmi, či už vhodnejším alebo menej vhodným každý má svoje plusy aj mínusy.

Nákup priamo u chovateľa. Je dovolím si povedať najvhodnejším riešením ako získať nové jedince. Je výhodný v tom, že môžeme vidieť v akom prostredí sú vtáky chované, spôsob kŕmenia a napájania, hniezdne búdky, veľkosť klietok či voliér v akých sú vtáky chované… Jedným z určite neocenitelných výhod je možnosť získať nové zkúsenosti a vedomosti od chovateľa ku druhu/om ktorý chceme od neho kúpiť, ale aj veľa iného.

Jedinou nevýhodou môže byť menší výber jedincov.

Nákup na výstavách a burzách. Tento spôsob je určite medzi chovateľmi jedným z hlavných spôsobov. Na burzách sú vtáky predávané vo veľkom množstve čo je výhodou keď si môžeme vybrať z viacerých jedincov, ale aj to že môžeme rovno kúpiť od viac chovateľov a tak napr. vytvoriť nepríbuzné páry. Nevýhodou môžu byť prepravky ktoré sú často malé a nie je  v nich vtáky dobre vidieť, nemôžeme vidieť ich lietanie, a ich správanie je často podmienené stresom čo danú situáciu a aj hlavne zdravotný stav zhoršuje, a tak sa niekedy môže stať že vták ktorého si kúpime to v dôsledku dlhodobého stresu neprežije. Výhodou je že môžeme získať informácie od chovateľa ktorý ich predáva. Na výstavách je snáď jediný rozdiel voči burzám, a to lepšie osvetlenie a väčšie zariadenie v ktorom sú vtáky predávané.

Nákup v chovproduktoch (zverimexoch). Tento spôsob ani nehodno opisovať ale aj tak. V chovproduktoch je často malý výber či už jedincov (čo by bolo niekedy aj lepšie) ale hlavne druhov,  a to sú tie naozaj základné (zebričky, pestúnky, kanáriky, amadiny diamantové, v lepších predajniach aj amadiny červenohlavé či Gouldovej). V dnešných chovproduktoch sú vtáky naozaj to napíšem doslovne otrasných podmienkach (česť výnimkám, ktoré ale vo veľkých prípadoch dlho „neprežijú“), sú chované v malých klietkach v ktorých je často aj trojnásobok „kapacity“ danej klietky. Je luxusom keď tu majú vtáky k dispozícii denne čistú vodu a kŕmenie , a čisté klietky. Personál nám vo veľa prípadoch nevie poskytnúť ani najzákladnejšie informácie typu: vek jedinca, aké podmienky potrebuje na chov, jeho kŕmenie…. Posledne sú tu často predávané hlavne vtáky ktorých sa potrebujú chovatelia zbaviť, a rátajú s tým že nebudú kupované do chovu ale pre potešenie. Tento spôsob určite neodporučujem.

Nákup u dovozcu. U dovozcov je výhodou možnosť videnia čím majú byť vtáky kŕmené, akú potrebujú teplotu,vlhkosť na chov aj v čom sú umiestnené. Dovozcovia ponúkajú väčšinou pestrý výber druhov vtákov, a to hlavne vo veľkom množstve čo je nespornou výhodou keď si môžeme vybrať v veľa jedincov tých ktorý sa nám najviac pozdávajú. Pri nákupe odchytených vtákov musíme počítať s tým, že im bude dlhšie trvať adaptácia na prostredie v našom chove ktorá aj tak nebude dlho úplná. Pre skúsenejšieho chovateľa to nie je problém ale pre začiatočníka alebo chovateľa ktorý s týmto spôsobom nemá žiadne skúsenosti to nemusí byť ideálny spôsob nákupu vtákov. Preto začiatočníkom tento spôsob neodporučujem. U solídnych dovozcov môžeme získať aj potrebné informácie o jednotlivých druhoch vtákov.

Výber vtákov do chovu alebo, podľa čoho rozoznať zdravého jedinca. 

Pohlavie. Keď si chovateľ kupuje vtáky tak má záujem hlavne o pár, ale nie len dvoch jedincov ale jednu samicu a jedného samca, prípadne aj viac kusov ale vždy rovnaký počet samcov ako aj samíc. Pokiaľ kupujeme druh u ktorého je vyvinutý viditeľný pohlavný dimorfizmus tak je to jednoduché vybrať z nich samcov a samice, ale keď sú samce rovnako sfarbené ako samice tak je to už zložitejšie. V takom prípade nám neostáva nič iné len sa spoľahnúť na chovateľa ktorý nám ich ponúka a mal by aspoň podľa skúseností vedieť rozoznať samca od samice. Ak nie tak nám neostáva nič iné len kúpiť viac jedincov a dúfať že sa nám podarilo vybrať aspoň približne rovnaký pomer samcov a samíc ktorý ale zistíme až neskôr. Obecne platí že keď nakupujeme nové jedince či pári, tak je lepšie kúpiť viac párov lebo sa môže stať že nám dáky jedinec uhynie tak je lepšie zakúpiť napr. o pár viac aby sme neboli nútený neskôr zháňať napr. jednu samicu. Všeobecne je známe že viac pri transporte hynú samice než samce.

Temperament. Astrildovité vtáky sú všeobecne veľmi čulé a neposedné. Pokiaľ vidíme že vták bezhlavo poletuje, alebo že pospáva na bydle alebo dokonca na zemi, ignoruje našu prítomnosť alebo  má hlavu skrytú pod krídlom tak radšej od nákupu upustíme.

Dýchanie. Keď sú vtáky v kľude, sedia na bydle tak by mali dýchať pokojne, pravidelne bez pukania, kýchania a so zavretým zobákom. Pri dýchaní sa im nesmie pohybovať chvost vertikálne, u samičiek to môže značiť že má v sebe vajíčko ale hlavne to môže poukazovať k respiračným ochorenia (prskavka, aspergilomykóza, prechladnutie…). Pokiaľ vtáky lietajú tak počkáme kým si sadnú na bydlo a ukľudia sa aby sme mohli pozorovať ich dýchanie, čas za ktorý sa ukľudnia by nemal trvať dlho.

Operenie. Operenie nám vie „povedať“ v akom sú vtáky zdravotnom stave a či boli chované v čistom prostredí. Pokiaľ má vták na sebe holé miesta bez operenia, alebo sú na ňom viditeľné defekty radšej od nákupu upustíme. Skúsenejší chovateľ vie rozoznať či sa jedná len o mechanické poškodenie alebo sa vták preperuje, alebo je jeho perie poškodené v dôsledku dákeho ochorenia ale začínajúci chovateľ by si mal radšej vybrať vtáky ktoré sú kvalitne operené. Aj také preperovanie môže spôsobiť nemalé problémy. Keď sa vták preperuje tak je jeho telo vystavené veľkej či už energetickej a látkovej záťaži ale aj stresovej, a keď je ešte k tomu premiestňovaný, je v novom neznámom prostredí, nevie napr. nájsť nové miesto kde má kŕmenie a vodu tak mu to spôsobuje stres čo môže viesť až k úhynu. Mechanické poškodenie operenia veľmi nevadí keďže časom dorastie.

Trus. Pri nákupe si dôkladne prezrieme dno klietky a perie okolo kloaky vtáka. Pri truse si všímame jeho farbu, konzistenciu a aj zápach čo ale nie je až tak povedzme jednoduché. Trus by mal byť pevný nie riedky alebo vodnatý , mal by mať zelenú až žltozelenú eventuálne svetlo hnedú farbu s bielou močovou zložkou. Trus nesmie mať tmavohnedú až čiernu farbu a nesmie obsahovať nestrávené zložky potravy. 

Oči. Oči nesmú byť zaslzené, nerie okolo nóčí nesmie byť zlepené, nesmú byť začervenané. Viečka musia byť úplne otvorené, nie spojené alebo privreté, čo môže značiť ochorenie (parazity, prechladnutie…).

Nozdry. Nesmú byť zapchané (čo sa prejavuje tým že vták dýcha zobákom) a nesmie v nich dochádzať k výtoku.

Nohy a pazúry. Nohy musia byť hladké, musia mať farbu prirodzenú pre daný druh (zebrička mäsovo ružové-oranžové).

Krídla. Pri nákupe si všímame či vták v poriadku lieta. Pokiaľ má krídlo/a v neprirodzenej polohe, zvesené… môže to značiť čerstvú alebo zle zrastenú zlomeninu. Pokiaľ chováme vtáky v klietkach tak to nepredstavuje závažnejší problém, ale ak ich chceme chovať vo voliere tak to už problém je a dosť závažný.

Kondícia. Pri odchytení vtáka ho obrátime chrbtom na dol a snažíme sa nahmatať jeho prsnú kosť. Tá nesmie vytŕčať z hrudníka (veľmi) a tiež nesmie byť slabo nahmatatelná. Pri nafúknutí v proti smere rastu peria si všímame farbu kože, tá musí byť mäsovej farby, pokiaľ je žltá tak je to tuk čo značí obezitu a v takom prípade od nákupu upustíme. Dôležité je pozrie sa na pravú stranu brucha, tam sa nachádza pečeň. Tú nesmie byť voľným okom vidieť, ak ju vidno tak nesmie byť väčšia než hlavička od zápaliek. Všímame si tiež ako sa hýbe, ako sedí na bydle, či nekrúti hlavou…

Veslovací trenažery pro účinný trénink