Opis
Samec má temeno, krk a hornú časť chrbta sivú, vrchné chvostové pierka sú čierne s bielymi okrajmi.Uzdička a predné časti líc sú biele, zadné časti líc sú gaštanovohnedé.
Od oka nadol sa vinie úzky čierny pásik. Spodok a boky krku sú sivobiele s priečnym čiernym páskovaním. Konce krídel sú sivohnedé, letky o niečo tmavšie, chvostové perá čiernohnedé. Zobák je korálovočervený, nohy oranžové. Samica má krk naspodku popolavosivý bez priečneho pásikovania, brucho s žltým prelivom. Mláďatá sa podobajú samici, ale sú troch tmavšie a majú čierny zobák. Existuje celý rad mutácií, ktoré môžu zmeniť tieto farby a dimorfné znaky.
Výskyt
Zebrička pestrá austrálska je typickým obyvateľom austrálskeho vnútrozemia.V chovateľskej encyklopédii M. Víta a P.Pavlovca je uvedené že tento druh obýva celý austrálsky kontinent, s výnimkou pobrežných oblastí Viktórie a Nového Južného Walesu, juhozápadného výbežku, severu Severného Teritória a polostrova York.
Chov
Zebrička je veľmi prispôsobivý druh. Je ideálny aj pre začínajúcich chovateľov.Vydrží aj nižšie teploty, je veľmi odolná voči chorobám a parazitom.Nieje náročná na potravu a pri odchove mláďat nepotrebuje živý hmyz. Nieje náročná ani na priestor lebo sa jedná už o domestikovaný druh, znáša sa aj s inými druhmi vtákov no voči svojmu druhu je hlavne v malom priestore
agresívna no nie veľmi. V prírode samec začína dvoriť samičke keď prichádza obdobie dažďov. V zajatí sú zebričky takmer vždy pripravené na hniezdenie aj keď ja som zástancom hniezdenia počas leta.Kedy je dostatok zeleného krmiva, je teplo, dážď a vlhko. Pri takomto hniezdení mám pekné a hlavne silné mláďatá ktoré potom aj pri hniezdení majú väčšie úspechy. U zebričiek je veľmi silný pud hniezdenia, samica so samcom sa stále pripravujú na ďalšiu znášku a to je občas ťažké zastaviť. Preto ich necháme hniezdiť len 2-3 krát do roka, čo je podla mňa úplne akurát. Po treťom hniezdení odobereme búdku a zmenšíme dávku kŕmenia bohatého na
bielkoviny a vit. E. Zebričky si spravia hniezdo doslova všade. Na hniezdenie im môžeme predložiť búdky polotvorené, s kruhovým otvorom ( ja osobne uprednostňujem tieto), alebo košíky, škatuľe… Ako hniezdny materiál predkladáme sisalové vlákna, kokosové vlákna jemnú trávu, špagát, listy… Samička zvyčajne znáša 4 až 7 bielich vajíčok, ktoré znáša postupne každý deň jedno.Samička zasadá na vajíčka väčšinou po treťom vajíčku.Na znáške sedí samica aj samec ktorý sa striedajú. Mláďatá sa liahnu v 12-14 deň. No závisí to aj s tým kedy pár zasadol na znášku. Mláďatá rastú podla toho akú kvalitnú potravu predkladáme ich rodičom. Napr. keď som predkladal suchú vaječnú zmes, suché zrniny, málo zeleného krmiva tak mi mláďatá rástli pomaly a vyšli z búdky vo veku 24 dní, keď pre predkladám domácu vaječnú zmes v ktorej je aj hmyz, bylinky, mrkva, vitamíny, dávam naklíčené zrniny, zelené krmivo tak mláďatá sú silné, veľké, dobre operené a vychádzajú z búdky už v 17 dňoch. Avšak nie každý pár dobre prijíma takúto vaječnú zmes a tak už dnes viacej podávam len čistú domácu vaječnú zmes tj. len vajíčko, mrkva, strúhanka. Takúto zmes mi berú všetky vtáky. V čase keď sú mláďatá odstavené tak rodičia začínajú s ďalšiu znáškou. Je potrebné ak máme malú klietku aby boli mláďatá v tomto čase už premiestnené do preletovačky čiže väčšej klietky.Kde získajú výbornú kondíciu a budú tak lepšie pripravené na svoju znášku ktorú im môžeme
dovoliť až v veku 12 mesiacov. Aj keď bolo preukázané že zebričky dokážu hniezdiť aj bez príjmu potravy s bielkovinami ja som veľkým odporcom tohoto tvrdenia. Mali by sme im v dobe hniezdenia podávať domácu vaječnú zmes, zelené krmivo ( púpavové listy…), iba tak sa budeme môcť tešiť zo zdravého odchovu aj rodičov…
Iné poznatky o zebričke pestrej austrálskej
Zebrička je jeden z mála exotov ktoré boli a sú veľmi podrobne skúmané.Bolo napr. vypozorované že mladý samci sa učia spievať od svojého otca, že si menia melódiu spevu…
Zebrička sa radí ako jeden z najčastejšie chovaných exotických vtákov na svete, po kanárikovi a andulke.
Môj chov
Venovanie sa chovateľstvu som začal práve so zebričkami. V roku 2009 som si zakúpil 4 zebričky s vedomím že mám 2 páry, no boli to 3 samce a 1 samica. Ako som postupne začal podliehať tomuto nádhernému koníčku, dokupoval som nové jedince a úspešne som odchoval svoje prvé mláďatá. Je veľmi dôležité aby chovateľ začiatočník začal napr. zebričkami, pretože zebrička je ceľkom ľahko chovateľná a nemá veľké nároky, čo je dôležité pre úspech napr. pri hniezdení. U zebričky ľahko docielime odchov a práve to potom posunie chovateľa ďalej, a keď sa už dostaneme do toho pravého chovateľského sveta tak odtiaľ už niet úniku, a to je dobre. Ja mám zebričky stále v svojom chove a sú mojími najobľúbenejšími chovancami, bez ktorých by som si svoj chov nevedel predstaviť. A dnes vďačím zebričkám za to čo som, a že vďaka nim sa úspešne venujem tomuto nádhernému koníčku…
