História chovu


História chovu

Začiatkom 17. storočia začali do Európy dovážať portugalský moreplavci africké astrildy z krajín Senegalu. Dovtedy bol dovoz astrildovitých skôr len vecou náhody, keď boli dovezené spolu s inými vtákmi zo zámoria, a ich chov bol viac menej len v zámožnej spoločnosti ktorá „chovala“ tieto malé „drahokamy“ ako výstavné kusy.
Joal, Sénégal (west Africa) 1967Neskôr začali aj Holanďania, Francúzi a Španieli využívať tento druh obchodu lebo v ňom videli veľkú perspektívu. Do Európy sa dovážali postupne veľké množstvá astrildovitých vtákov a o ich chov sa
postupne začali zaujímať aj Angličania, Nemci či Američania. Záujem o ich chov neustále narastal, a koncom 60tych rokov 18 storočia ich chov zaznamenal prvý rozkvet. O zdokonalenie chovu sa postarali aj publikácie Russa zaoberajúce sa ich chovom. Do tohto obdobia sa pri ich chove riadilo viac menej podľa vlastného uváženia. Verejnosti neboli dostupné takmer žiadne informácie o pôvode týchto vtákov, a ich odchov bol veľmi zriedkaví, a poznatky jednotlivých chovateľov sa neuverejňovali. Prvou publikáciou ktorá uverejnila takýto typ informácii bola „Les oiseaux chanteurs de la zone torride“  (Spevevé vtáky horúcej zóny) vydaná v roku 1805 v Paríži Viellotom, ako aj kniha od Reichenbacha ako pokračovanie série „Vollständige Naturgeschichte“ (Úplný prírodopis), pod názvom „Die Singvögel“ (Spevavé vtáky). Ešte pred tým boli napísané vyznamné knihy od Goulda, Russa ktoré pomohli zdokonaliť chov astrildovitých vtákov. Roku 1872 začal Russ vydávať prvý časopis „Die gefiederte Welt“ (Operený svet). Tento časopis bol veľkým spojovníkom medzi chovateľmi a umožňoval dosiahnutie úspešných odchovov. Po tomto „období vedomostí“ sa chov vtákov, a to hlavne astrildovitých sa veľmi rýchlo rozšíril do celého sveta. Vtáky boli ponúkané za nízke ceny, bol veľký výber druhov ktoré už dnes môžeme vidieť len výnimočne. Chovateľstvo sa zdokonalovalo aj každoročným usporadúvaním verejných výstav ktoré sa konali v mnohých krajinách.

Popredný chovatelia  astrildovitých sa začali venovať čoraz viac aj výskumu a pozorovaniu ich správania v domovine a v zajatí. V roku 1921 Neuzig prepracoval knihu už vtedy zosnulého Russa, a vydal dielo „Die fremdländischen Stubenvögel“ (Cudzokrajné izbové vtáky). V tejto puklikácii autor na tú dobu nádherne farebne znázornil jednotlivé druhy astrildovitých . Touto knihou sa netušene rozvinul záujem o chov astrildovitých, ktorý sa udržal až do vypuknutia druhej svetovej vojny.

Počas druhej svetovej vojny chov astrildovitých vtákov takmer úplne zanikol. Po vojne vo vtedajšom Češkoslovensku vznikali organizácie ktoré umožňovali chovateľom organizovaný rozvoj. Vznikol Československý zväz chovateľov drobného zvieratstva a neskôr Český sväz chovatelů drobného zvířectva a Slovenský zväz drobnochovateľov. Postupne vznikali tiež špecializované organizácie a kluby orientované na určitú skupinu vtákov napr. KPEP (existuje dodnes)…

O chov týchto vtákov bol aj je (dúfajme) veľký záujem, predsa len ich miniatúrne tvary, krásne farby peria, tichý prejav sú zaujímavým chovateľským objektom. Výhodou ich chovu je tiež ich malý nárok na priestor čo je nespornou výhodou predovšetkým pre chovateľov v panelákoch-bytoch.

 

Chov exotického vtáctva je z môjho pohľadu jeden z najperspektývnejších okruhov chovateľstva.

Spalovač l-karnitin pro spalování tuků